"Po získaní nezávislosti bolo na Ukrajine mnoho nezhôd a otázok
ohľadom osláv 'Dňa víťazstva'. Spôsobovali to komplikované dejiny
rusko-ukrajinských vzťahov v 20. storočí, ako aj zneužívanie osláv 9.
mája na účely propagandy zo strany Ruska," uviedol Muška. Podľa slov veľvyslanca bolo preto "logické", že sa Ukrajina dištancovala od tohto sviatku v jeho "sovietskej podobe".
Veľvyslanec v tejto súvislosti zdôraznil, že k zásadným zmenám v
prístupe k danému výročiu došlo u nášho východného suseda v roku 2015 na
základe dekrétu niekdajšieho prezidenta Petra Porošenka, keď bol
sovietsky "Deň víťazstva" 9. mája zmenený na "Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne".
"Takýmto spôsobom sme sovietsko-ruský vojenský naratív vymenili za ukrajinsko-európsky humanistický,"
zdôraznil Muška. Pripomenul tiež, že 8. máj, teda dátum ukončenia
druhej svetovej vojny v mnohých krajinách EÚ, bol na Ukrajine v roku
2015 vyhlásený za "Deň pamiatky a zmierenia". Cieľom tohto sviatku je podľa Mušku okrem iného si uctiť "značný príspevok ukrajinského ľudu k víťazstvu protihitlerovskej koalície", ako aj vyjadriť úctu
"všetkým bojovníkom proti nacizmu... padlým vojakom, obetiam vojny a
zločinov proti ľudskosti a členom ukrajinského hnutia za slobodu".
Muška pripomenul, že Ukrajina zaplatila za víťazstvo v druhej svetovej vojne "extrémne vysokú cenu". "V dôsledku bojových operácií bolo na Ukrajine zničených 700 miest a mestečiek, ako aj desaťtisíce dedín"
uviedol a dodal, že pred vojnou žilo na území tejto krajiny 41,7
milióna obyvateľov, pričom v roku 1945 ich tam bolo už len 27,4 milióna.
Tento rok sa aj napriek okrúhlemu výročiu skončenia druhej svetovej
vojny nebudú na Ukrajine konať podľa veľvyslanca žiadne masové oslavy.
Ukrajinská vláda totiž pre pandémiu nového koronavírusu SARS-CoV-2
predĺžila platnosť karanténnych opatrení až do 22. mája, hoci niektoré
opatrenia by mali byť zmiernené už v pondelok.